Prečo vždy donesú hranolky? A čo si pýtať, ak chcete inú prílohu? Neprekvapí nás to, keďže do Grécka chodíme roky. Ale stále platí, že keď si v taverne objednáme rybu so zemiakmi, dostaneme hranolky. Takmer vždy. My máme radi aj obyčajnú kašu a varené zemiaky. Lenže v Grécku to so zemiakovými prílohami funguje inak. Podľa našich dlhoročnych cestovatelských skúseností. Aké zemiakové prílohy vlastne v Grécku existujú? Patates tiganites - klasické domáce hranolky vyprážané v olivovom oleji. Takmer automatická príloha. Skordalia - hustá kaša zo zemiakov, cesnaku, olivového oleja a citróna. Studená, výrazná, tradičná. Výborná k rybe (mňam, výborná) Patatosalata - zemiakový šalát s olivovým olejom, citrónom alebo octom a bylinkami. Ľahký, svieži, podáva sa studený (ale minule sme ho dostali teplý) Patates sto fourno - lemonates - pečené zemiaky s cesnakom, citrónom a oreganom. Zemiakové pyré po grécky - bez mlieka a masla, ochutené len olivovým olejom (niekedy aj fetou). Jednoduché, výborné.(Tak to robím aj doma a pridávam medvedí cesnak) Prečo teda vždy tie hranolky? Lebo sú rýchle, známe a bezpečná voľba pre turistov. Väčšina reštaurácií ich podáva automaticky, ak si len poviete „potatoes“. Ostatné verzie si treba obvykle výslovne vyžiadať.     ...

Nie je cesta ako cesta…    Pri mojom článku o jedľovom mede produkovanom v horách "mimo civilizácie" zaznela otázka/komentár približne v zmysle (zhrniem) „Ako to myslíte mimo civilizácie, keď tam vedie cesta a dá sa tam ísť autom?“ Úplne legitímna otázka a zároveň skvelá príležitosť ukázať, čo vlastne znamená „cesta“ na Evii. Áno, mnohé miesta, kde stoja úle a kde včely zbierajú medovicu z jedlí, sú dostupné autom, ale treba si predstaviť aj iné „autom“ a aj iné „cesty“, než na aké sme zvyknutí u nás.   Cesty na Evii sú často strmé horské serpentíny, s 15–20 % stúpaním, miestami aj viac. Asfalt nie je samozrejmosťou, niektoré úseky sú len štrkové alebo hlinené, plné výmoľov, bez zvodidiel, so strmými zrázmi. Signál mizne, osady rednú, áut je minimum. A to hovoríme často o „hlavných ťahoch“ Evie…   Miestni to zvládajú. Poznajú cestu, majú silnejšie autá a zručnosti, ktoré bežný turista alebo mestský vodič nemá. Ale z pohľadu návštevníka je to divočina s cestou, nie civilizácia.   Grécke úrady si túto realitu uvedomujú a investujú do rekonštrukcií. Plánujú sa nové cesty, modernizujú sa poškodené úseky po požiaroch a záplavách z minulých rokov. Na niektoré miesta ostrova sa stále dostanete len po ceste, ktorá možno na mape vyzerá ako „spojenie“, no v skutočnosti je to terénna výzva. Cesta na fotografii je na Evii úplne bežné spojenie medzi dvomi dedinami/mestečkami/plážami... ...

MED z HÔR EVIE Netušili sme, aká hornatá je Evia. Hlavné cesty tu vedú vo vysokej nadmorskej výške, pomedzi husté jedľové lesy. Miestami až v 1 100 metroch nad morom. Vzduch je chladnejší, čistejší, výhľady dychberúce. A práve v tomto prostredí žije a pracuje mnoho včelárov. Popri ceste úle. Desiatky, stovky, roztrúsené v lese, ďaleko od civilizácie. V čistom horskom prostredí, vzniká vzácny jedľový med. Nepatrí medzi bežné medy. Nevzniká z nektáru, ale z medovice, ktorá je menej dostupná a med sa tvorí pomalšie, takže produkcia je obmedzená.Má unikátne zloženie, vysoký obsah antioxidantov a minerálov, ktoré sú typické pre jedľové lesy a horské prostredie.Neobsahuje peľ a kryštalizuje len veľmi pomaly, takmer vôbec. Má tmavú farbu, hustú konzistenciu a úplne inú chuť zemitú, jemne horkastú, karamelovú s veľmi nízkym obsahom cukru.   Tento med je výnimočný aj tým, že ho včely vyrábajú len v horských oblastiach, v obmedzenom množstve a len vtedy, keď to príroda dovolí. Úle bývajú umiestnené vysoko v horách, často v spominanej výške okolo 1 100 m n. m., ďaleko od civilizácie, čo včelárom prácu robí náročnejšou. Aj preto je taký vzácny. Keď vidíte to nádherné prostredie, a spôsob včelárenia, nemôžete neochutnať. Nuž a keď sme ochutnali, samozrejme sme dohodli spoluprácu s miestnym včelárom. Jedľový med z horskej Evie by mal byť už čoskoro aj v našej ponuke.   Grécke medy už teraz nájdete v limitovanom množstve tu: Grécky med - rôzne druhy     ...

HORTA Milujem takéto jedlá. Skromné, jednoduché a pritom výnimočne chutné. Zelené vňate uvarené, pokvapkané olivovým olejom a citrónom. Nájdete ich takmer v každej taverne (napriklad aj pod názvom ako na priloženej fotografii), no len málokto mimo Grécka vie, aký poklad sa v nich skrýva. Horta nie je konkrétna rastlina, ale spôsob, ako Gréci spracúvajú to, čo príroda práve ponúka: mladé listy púpavy, špenátu, žihľavy, repy alebo poľnej čakanky. Niekedy pridajú aj trošku mladého hlávkového šalátu, ale ten skôr ako doplnok, nie základ. Listy sa krátko povaria, nechajú odkvapkať a na tanieri príde to hlavné - kvalitný extra panenský olivový olej a čerstvá citrónová šťava. Také grécky jednoduché a zdravé. Recept? Potrebujete: cca 500 g zelených listov (napr. púpava, mladý špenát, listy repy, žihľava, čakanka, pokojne kombinácia) šťava z 1 citróna extra panenský olivový olej (ten dobrý robí rozdiel a nájdete ho u nás v Extravirginoil.sk ) soľ podľa chuti Postup: Listy dobre umyjeme a odstránime tvrdé stonky. Varime ich v osolenej vode 5–10 minút, kým zmäknú. Zlejeme, necháme odkvapkať. Na tanieri pokvapkáme olivovým olejom a citrónom. Môžeme pridať aj trochu čierneho korenia.Podáva sa teplé aj studené, často s kúskom chleba alebo feta syrom. V gréckej kuchyni je horta symbolom úcty k prírode, pôde a sezónnosti. V niektorých oblastiach Grécka sa dokonca pije aj vývar z listov, ako detoxikačný nápoj plný minerálov.A keď máte po ruke výborný olivový olej, viac nepotrebujete♡   ...

Pelion a Volos – kraj kentaurov, hôr, mora a olivovníkov. Táto oblasť je menej známa ako Peloponéz alebo Kréta, no pre nás má čoraz väčší význam. Pestuje sa tu odroda Amfisis, ktorá dáva oleju jemnú maslovo-orieškovú chuť. Presne tú, ktorú si obľúbili zákazníci, čo preferujú jemnosť pred typickou pikantnosťou a horkosťou klasiky. Rodina Voliotis lisuje svoj olej v dedinke Ano Lechonia. ktorá patrí do širšej oblasti mesta Volos. Administratívne spadá pod Volos a nachádza sa len asi 11 km juhovýchodne od centra mesta, na úpätí pohoria Pelion. Je to pokojné miesto medzi horami a morom, známe aj tým, že tadiaľ prechádza historická úzkokoľajná železnica "Moutzouris", ktorá vedie z Lechonie do Milies. Nemohli sme sa tu cestou na Eviu nezastaviť. Pán Voliotis nás veľmi ochotne privítal osobne v ich kráľovstve. Ich nefiltrovaný olivový olej je výnimočný najmä rozmanitosťou chutí – od zamatového, lisovaného v novembri, až po intenzívnejší, zo zelených septembrových olív. Novinkou v našom eshope je limitovaná edícia BLACK ROCK – vysokopolyfenolový olej s ostrým charakterom a silným účinkom pre zdravie. Jeho názov je odvodený od miesta, ktoré miestni nazývajú "Čierna skala" a vyrába sa len v malých množstvách. Lisuje sa výhradne zo skorého zberu a nie je filtrovaný.         ...

Ako na nás zapôsobila Evia? Divočina a samota. Miestami ako opustený ostrov. Možno to bolo tým, že sme boli mimo hlavnej sezóny, ale boli dni, keď sme nestretli jediného človeka a boli aj také chvíle, keď som si vydýchla, že "konečne civilizácia". Krásne pláže, dostupnejšie aj menej dostupné. Neskutočné hory, serpentíny, úžasné výhľady. Transalpina a Transfagaraš sú iba generálkou. Asfaltky končiace kamenistými vymytými cestami - nie raz sme si museli na ceste najprv vyzbierať ostré veľké kusy kameňov. Padajúce skaly aj na hlavných ťahoch, takže jedným očkom vždy na svah, či niečo neletí. V jedľovo-borovicových horách, ktoré mali šťastie a neboli postihnuté obrovským požiarom, množstvo úľov, vegetácie, jedným pohľadom skaly, pláže i more. A ešte množstvo kameňolomov. Preto aj typické pre Eviu sú kamenné domy. Tie mi viac pripomínali Toskánsko ako bielomodré Grécko. Najdostupnejšie pláže sú na juhozápade. Ak sa chcete odtiaľ vydať na východ popri pobreží, nepočítajte s asfaltkou. A ani s rovinou. Na kompletné preskúmanie Evie potrebujete jednoznačne poriadny tereňák. Bola cesta, kde sme sa radšej po 2km vrátili späť (čakalo nás ešte 5 a potom naspäť celých 7km po sklanatej svahovitej ceste). Boli aj také, kde sme netušili, či budú pokračovať ďalej, alebo pôvodná cesta - v navigácii existujúca, reálne už nie je. Sever je "civilizovanejší" s lepšou infraštruktúrou, menšími hotelmi a turistickými strediskami. Juhozápad - dobre dostupné pláže, ale vyľudnené, vyberajte keď preferujete samotu. Juhovýchod - na každú pláž musíte zdolať najprv vrchol a potom strmý zjazd. Často po spomínaných kamenistých cestách. Stred Evie - hory, skaly, serpentíny. A samozrejme veľa, veľa olivovníkov. Aj v oblastiach postihnutých obrovskými požiarmi. A čo by som teda nevynechala? Z toho, čo sa nám podarilo vidieť: Pláž Schinodavlia Dračie domy Kúpele Loutra Edipsou   ...

Síce sme už na Slovensku, no k EVII sa ešte v niekoľkých článkoch vrátim. V posledných rokoch zasiahli ostrov rozsiahle požiare - najväčší v roku 2021 spálil viac ako 50 000 hektárov!!! najmä na severe. (nám sa prechádzaním tejto oblasti zdalo, že ešte viac - ťažko to nafotiť) Ďalšie veľké požiare prišli v rokoch 2023 a 2024. A práve na severe, kde sme uzatvárali naše objavovanie nových gréckych miest, je ešte stále najviac vidieť následky. Zhorené borovice, spálené svahy, čierna pôda, celé tieto severné svahy. Z hľadiska vegetácie sme si samozrejme nemohli nevšimnúť olivovníky. Hoci boli zasiahnuté ohňom, mnohé z nich znovu vyháňajú výhonky.   Fakty: Majú hlboký koreňový systém (až 6 metrov), ktorý často prežije aj intenzívny požiar. Regenerujú z koreňového krčka alebo spodnej časti kmeňa. Ak sú korene nepoškodené, prvé plody môžu niesť asi po 3–5 rokoch. Pri silnejšom poškodení (napr. keď strom treba preštepiť) to môže trvať aj viac než 5 rokov. Borovice po požiari obyčajne odumrú, čo sme teda aj mohli vidieť. Po predtým zelených borovicových lesoch ostali iba čierne stopy.   Krajina sa ale úspešne regeneruje a aj napriek týmto prírodným katastrofám (požiare narušili rovnováhu a prišli záplavy), je to krásna divočina. O tom ešte napíšem niekedy nabudúce♡     ...

Ako sa robí pravý GRÉCKY ŠALÁT? Má svoje pravidlá. V Grécku vám ho nikto neprinesie s ľadovým šalátom, dressingom alebo postrúhaným syrom. Tieto vylepšenia sú u nás bežné, ale s pôvodným receptom nemajú nič spoločné. Základné suroviny, ktoré tam patria: Paradajky zrelé, šťavnaté, nakrájané na väčšie kusy Uhorky čerstvé, často aj so šupkou, hrubšie kolieska alebo polkolieska Červená cibuľa tenké plátky alebo polkrúžky Zelená paprika nakrájaná na prúžky alebo kolieska Čierne olivy celé, ideálne odroda Kalamata Feta kvalitná grécka feta, v jednom hrubšom kuse položená navrch EXTRA PANENSKÝ OLIVOVÝ OLEJ kvalitný, niekoľko lyžíc Sušené oregano posypané po vrchu Soľ podľa chuti Ocot alebo citrónová šťava len pár kvapiek A teraz to podstatné, čo tam nepatrí: Žiadny ľadový ani hlávkový šalát!!! Žiadne dressingy z jogurtu, smotany alebo horčice Žiadna nakrájaná alebo postrúhaná feta Žiadne iné syry alebo experimenty V niektorých gréckych regiónoch pridávajú aj kapary, najmä na ostrovoch, ale to už je lokálna verzia. Základ však ostáva ten istý. Grécky šalát je o jednoduchosti a kvalitných surovinách. Žiadne prídavky. A nebojte sa OLIVOVÉHO OLEJA. Práve ten to celé spojí do dokonalosti. A ešte niečo. V Grécku k šalátu často dostanete aj lyžicu. Prečo? Pretože šťava, ktorá sa vytvorí zo zeleniny, olivového oleja a fety, je taká dobrá, že by bola škoda ju nevyjesť. No a chlebom, ktorý dostanete hádam ku každému jedlu si tanier vytriete do poslednej kvapky.     ...

Kedysi sme si nosili olej z Grécka na Slovensko, teraz si berieme malé fľaštičky so sebou na cesty do Grécka Viem, že to znie nelogicky, ale vysvetlím: Ako vždy píšem, sami používame to, čo predávame. A keďže naše cesty začínajú už nastúpením do auta, ideme so zastávkami a olivový olej sa pre nás stal základnou potravinou, ktorú si ja osobne dávam aj do kávy, bez neho ani na krok. Nebudeme predsa bez oliváča, kým dôjdeme do Grécka. No a navyše, ten "náš" máme už overený. Ale! Nenecháme si ujsť príležitosť ochutnať aj farmárske oleje z oblastí, ktorými prechádzame. Je fajn vedieť potom porovnať chute a vône z podobnej lokality. Lebo tie majú úzku súvislosť s miestom, kde olivy rástli. Konkrétny "domáci" olej, ktorý nám "prišiel do cesty" na Evii je: - Jemne pikantný, vôňa svieža trávnatá. - Jemnejší ako napríklad z Peloponézu, keďže je to mix rôznych odrôd. To však neuberá na kvalite. Pretože aj na Evii sú farmári skromní ľudia, ktorí s úctou k prírode pestujú olivy tradičným spôsobom a vyrábajú poctivý olej s osobitým charakterom. Dobrý oliváč nemusí byť nevyhnutne jednoodrodový. Kvalitný mix poslúži zdraviu rovnako. Len je chuťovo menej jednoznačný a ťažšie identifikovateľný. Ale stále poctivý a pravý. Aj bez etikety a v plastovej fľaši - jednoduchí farmári to majú takto, je to jednoducho fakt. Tak rýchlo spotrebovať, čo ale u nás nie je problém. Do týždňa bude preč.     ...

Tak na tejto pláži mi to nedalo a hneď som písala Martinovi Nuchalíkovi - @martinovdesign, ktorý pre nás vyrobil srdiečka z olivového dreva: Sú vhodné aj drevá, ktoré boli namočené v mori? Tu na pláži je ich  kopec. A kým mi stihol odpovedať, že áno, môj manžel už mal nazbieraného viac ako som plánovala. KRIA VRISI Odľahlá, osamotená, divoká, formovaná  okrem mora i vodnými tokmi a vetrom, plná naplaveného olivového dreva, široko ďaleko nič a nikto. Aj prístup na pomery Evie pomerne jednoduchý. Olivového dreva, malých, veľkých kusov, celých kmeňov je tu toľko, že sa páli priamo na pláži. Je to obrovský rozdiel oproti Korfu, kde bolo celkom náročné takéto  drevo zohnať.    ...