Neplánovala som, ale dám ešte niečo z tejto témy... Do tretice sa poďme pozrieť na ešte ďalší preukázaný spôsob falšovania extra panenského olivového oleja: miešanie s lieskovoorieškovým olejom. Tento podvod nie je len ekonomickým klamstvom, ale predstavuje aj vážne zdravotné riziko, najmä pre ľudí s alergiou na orechy. Konkrétny preukázaný prípad: V 90. rokoch Domenico Ribatti, významný taliansky obchodník s olejom, predával zmes TURECKÉHO lieskovoorieškového oleja a olivového oleja ako „grécky olivový olej“. Tento podvod bol odhalený talianskou finančnou políciou a podrobne opísaný v článku „Slippery Business“ v The New Yorker. Zdroj: newyorker.com Zistenie tohto typu falšovania je náročné, pretože lieskovoorieškový olej má podobný chemický profil ako olivový. Vedci však vyvíjajú nové analytické prístupy, napríklad rýchlu luminiscenčnú metódu, ktorá umožňuje identifikovať prítomnosť orieškového oleja v olivovom. Zdroj: mdpi.com Zdravotné riziká: Pre ľudí s alergiou na orechy môže byť takýto olej doslova nebezpečný. Ak zloženie nie je uvedené na etikete, ide o vážne porušenie potravinovej bezpečnosti!     O inom podvode tu alebo: Aký máte doma olivový olej? Pravý?   ...

Prečo vždy donesú hranolky? A čo si pýtať, ak chcete inú prílohu? Neprekvapí nás to, keďže do Grécka chodíme roky. Ale stále platí, že keď si v taverne objednáme rybu so zemiakmi, dostaneme hranolky. Takmer vždy. My máme radi aj obyčajnú kašu a varené zemiaky. Lenže v Grécku to so zemiakovými prílohami funguje inak. Podľa našich dlhoročnych cestovatelských skúseností. Aké zemiakové prílohy vlastne v Grécku existujú? Patates tiganites - klasické domáce hranolky vyprážané v olivovom oleji. Takmer automatická príloha. Skordalia - hustá kaša zo zemiakov, cesnaku, olivového oleja a citróna. Studená, výrazná, tradičná. Výborná k rybe (mňam, výborná) Patatosalata - zemiakový šalát s olivovým olejom, citrónom alebo octom a bylinkami. Ľahký, svieži, podáva sa studený (ale minule sme ho dostali teplý) Patates sto fourno - lemonates - pečené zemiaky s cesnakom, citrónom a oreganom. Zemiakové pyré po grécky - bez mlieka a masla, ochutené len olivovým olejom (niekedy aj fetou). Jednoduché, výborné.(Tak to robím aj doma a pridávam medvedí cesnak) Prečo teda vždy tie hranolky? Lebo sú rýchle, známe a bezpečná voľba pre turistov. Väčšina reštaurácií ich podáva automaticky, ak si len poviete „potatoes“. Ostatné verzie si treba obvykle výslovne vyžiadať.     ...

1. Musí olivový olej štípať v hrdle?Nemusí. Niektoré jemné odrody majú mäkkú, ovocnú chuť bez štípania. Pri intenzívnejších olejoch je však jemné „pošteklenie“ v krku normálne, ide o znak prítomnosti polyfenolov.2. Je normálne, že olej zhustne v chladničke?Áno, ide o prirodzený jav. Stuhnutie pri nízkej teplote neznamená, že je olej nekvalitný alebo pokazený.3. Je možné vyprážať na olivovom oleji?Áno. Extra panenský olivový olej je prekvapivo stabilný aj pri tepelnej úprave.4. Čo znamená údaj „kyslosť" ?Je to jeden z ukazovateľov kvality oleja. Čím je nižšia, tým lepšie. Extra panenský olej musí mať kyslosť maximálne 0,8 %. Nie je však jediná, je nesprávne hľadať olej iba podľa kyslosti.5. Aké množstvo olivového oleja je vhodné denne?Bežne sa odporúčajú 1–3 polievkové lyžice denne. Ideálne nalačno alebo v studenej kuchyni – na dochutenie šalátov, zeleniny či pečiva.6. Ako dlho vydrží olivový olej?Najlepšiu chuť a účinky si zachováva približne do 12-18 mesiacov od lisovania. Po otvorení je vhodné spotrebovať ho do 3–6 mesiacov.7. Musí byť olivový olej zelený?Nie. Farba závisí od odrody, zrelosti olív a spôsobu spracovania. Rozhodujúca je vôňa, chuť a kvalita, nie odtieň.   Vyberte si ten najlepší olej pre vás tu.   ...

Rady, ktoré fungujú?Keď sa povie najlepší olivový olej, nemusí to byť iba luxusná fľaša na pulte s vysokou cenovkou. Pravda je zložitejšia. Nie každý drahý olej je kvalitný a nie každý kvalitný sa skrýva za výrazným obalom. Rozpoznať skutočne dobrý olivový olej je niekedy skutočne umenie. V prvom rade nemusí byť najlepší, hlavne nech je pravý, nemiešaný so starými olejmi, inými  rafinovanými a lacnými olejmi, či dokonca olejom z lieskových orechov.Základom kvality je, aby išlo o extra panenský olivový olej. Ten sa lisuje za studena, bez chemických zásahov. Rozdiel medzi „extra virgin“ a bežným rafinovaným olejom spoznáte aj chuťovo: má jemne horkastú až pikantnú dochuť, ktorá naznačuje prítomnosť antioxidantov a polyfenolov. Tie sú zodpovedné nielen za typickú chuť, ale najmä za zdravotné účinky.Odkiaľ olej pochádzaGeografický pôvod hrá významnú úlohu. Rozdiely medzi olejmi z Talianska, Grécka, Španielska či Portugalska sú citeľné. Zohľadniť treba nielen krajinu, ale aj konkrétny región a spôsob pestovania. V niektorých oblastiach sa olivy zbierajú ručne z niekoľkogeneračných stromov, v iných ide o rozsiahle sady s mechanizovaným zberom. Čo je najdôležitejšie, hlavne si sledujte, či vôbec pôvod na fľaši uvedený je. Vyrobené v EU, balené v EU veľa o pôvode nenapovie. Hľadajte na etikete konkrétneho výrobcu. Nielen krajinu. Kyslosť: čím nižšia, tým lepšieHodnota kyslosti je často spomínaná ako dôležitý ukazovateľ kvality a právom. Pri extra panenskom olivovom oleji by nemala presiahnuť 0,8 %,  tie najlepšie dosahujú hodnoty okolo 0,3 % alebo ešte menej. Čím nižšia kyslosť, tým zdravšie a nepoškodené boli olivy a tým rýchlejšie prebehlo lisovanie po zbere.Táto informácia je hádam najviac propagovaná,  no je potrebné ju vnímať správne. Kyslosť sa totiž v čase mení, prirodzene stúpa počas skladovania. Preto sa zvyčajne uvádza maximálna hodnota, nie tá, ktorú mal olej čerstvo po vylisovaní. V našich popisoch preto nájdete aciditu v čase merania a na ...

Hrozienkové olivy?   Čítate správne. Sú možno menej známe, no veľmi chutné a zaujímavé. Takto sa nazývajú olivy, ktoré zostávajú na strome až do úplného dozretia. Postupne prirodzene sa scvrknú bez zásahu, bez urýchľovania. Neoberajú sa zelené, nelúhujú sa, neprechádzajú nálevom. Neobsahujú pridanú soľ ani konzervanty. Chuť je výrazná, zemitá, textúra pevnejšia, mastnejšia, kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Tento spôsob spracovania nie je nový. V niektorých oblastiach Grécka sa takto olivy pripravujú celé generácie. V našich obchodoch sa však s takýmto produktom stretávame len zriedka.   Veľmi som ich chcela zaradiť do ponuky, no trvalo to dlhšie a stále to nie je pre mňa kedykoľvek dostupný produkt. Momentálne v malom množstve sú tam, čomu sa velmi teším. Pre nás je to taká zdravá maškrta k posedeniu. Čistý, jednoduchý produkt. Bez úprav, bez prídavkov. Olivy, ktoré iba dozreli tak, ako mali. Kúpite ich tu:   STAFIDOLIA sušené olivy   ...

Dajme si ešte jeden konkrétny prípad z histórie (Podobný článok tu)   V roku 2015 talianska prokuratúra vyšetrovala sedem veľkých značiek olivového oleja predávaných ako "extra panenské". Laboratórne testy ukázali, že v skutočnosti nešlo o olej tejto kategórie. Neprešiel senzorickými ani chemickými testami. Išlo len o obyčajný panenský olej nižšej kvality. Spotrebitelia teda platili za niečo, čo tam jednoducho nebolo. Dotknuté značky:   Bertolli Carapelli Sasso Coricelli Santa Sabina Primadonna Antica Badia   Niektoré z týchto značiek sa predávali aj na Slovensku. Bežný spotrebiteľ nemá šancu sám rozpoznať rozdiel. Fľaša vyzerá presvedčivo, etiketa sľubuje kvalitu.   A predsa: 9 z 20 testovaných vzoriek nebolo to, za čo zaplatil.   Zdroje: The Telegraph – Italian companies investigated for passing off ordinary olive oil as extra virgin (2015) Olive Oil Times – Prosecutor Accuses Seven Brands of Olive Oil Fraud ESM Magazine – Italian Companies Investigated Over Extra Virgin Oil Fraud     ...

Telo si niekedy s olivovým olejom "neporadí". No práve vtedy to môže byť na úžitok.   Ak  ho skonzumujeme viac, než dokáže vstrebať, neostáva v tele. Prejde tráviacim traktom a cestou na seba naviaže látky, ktorých sa telo chce zbaviť. Túto schopnosť využívajú aj niektoré detoxikačné postupy, kde sa olivový olej kombinuje aj s citrónovou šťavou. Už pár lyžíc kvalitného extra panenského olivového oleja denne môže mať pozitívny vplyv na trávenie, žlčník, pečeň a celkový metabolizmus. Nepôsobí zázračne, no aj z pohľadu odborníkov a praxe je hodnotný.  Uľahčuje trávenie tukov a v kombinácii s citrónovou šťavou prirodzene "prepláchne" žlčník.   (Raz ku mne prišla jedna pani a hovorí - nevymýšľam si, citujem: "vraj predávate kvalitný olivový olej. Mám problémy so žlčníkom a pani doktorka mi povedala, že už keď toto mi nepomôže, tak už nič. Ale potrebujem taký naozaj kvalitný") Bez extrémov stačia aj každodenné dve‑tri lyžice, aj bez citrónovej šťavy, na podporu trávenia, metabolizmu a zdravia žlčníka či pečene. Kľúčom je samozrejme kvalita oleja. Iba extra panenský, za studena lisovaný, s dôveryhodným pôvodom má tieto efektívne vlastnosti.   Ten najlepší olej pre vás si môžete vybrať aj tu:    Olivový olej podľa spôsobu použitia   ...

„Koľko percent olivového oleja je vo vašom olivovom oleji?“ Čo je to za otázka? Z reality bohužiaľ.   Napriklad iba v roku 2022 talianske úrady zabavili 7 000 ton „extra panenského“ olivového oleja, ktorý bol v skutočnosti zmesou lacného rafinovaného oleja, prifarbeného chlorofylom a beta-karoténom. Bol určený pre bežné obchody a e-shopy. Legálne zabalený, s peknou etiketou. Podobné prípady sa opakujú pravidelne. Niektoré oleje obsahujú len stopové množstvo olív. Iné prešli priemyselným spracovaním, ktoré zničilo všetko cenné, ale etiketa zostala.   Napriek tomu sa predávajú. Prečo? Lebo sú lacné. Alebo sa tvária “taliansky”. Lebo je na fľaši napísané “extra virgin”.   Otázka preto znie: Je to, čo vám doma stojí na kuchynskej linke, naozaj olivový olej?   Prečítajte si o jednom z najväčších podvodov s olivovým olejom aj tu.         ...

Aké je varenie s bylinkami, škoricou, cesnakom, trávnatou vôňou olivového oleja? Upokojujúce. Neviem, čím to je, ale vždy mi to prinesie taký pokoj…  Moje základné dochucovadlá sú: originálna zmes gyros korenia, olivový olej klasický, alebo s rôznymi prírodnými extraktmi, škorica, cesnak, do iných jedál zase tzatziki - ale opäť tie originálne aj s bylinkami. Nie práškové z našich obchodov, kde je viac soli ako toho, čo prináša tú vôňu a pravú chuť. Dnes som si tak hovorila, keď som ešte iba otvorila, nalievala olivový olej a premiešala ho s mäsom:  tá vôňa...taká zvláštna pohoda   Možno si poviete, že som divná, možno sú za tým tieto veci:   Vône a chute aktivujú mozog podobne ako hudba alebo spomienky. Olivový olej, bylinky, cesnak... stačí vôňa a vyvolá to pokoj, niečo známe a príjemné. Autenticita - keď varím s niečím ozajstným, kvalitným, nie z náhrad, je to iný pocit. Tie suroviny nesú kus krajiny, slnko, prácu ľudí. Rituál - príprava jedla sa zmení na niečo viac. Je to môj čas. Upokojenie. Telo to asi cíti - olivový olej a bylinky pôsobia aj fyzicky. Protizápalovo, harmonizujú trávenie. Organizmus si to pamätá a reaguje pozitívne.A možno je to všetko dokopy.   Taká tradičná zmes na gyros zvyčajne obsahuje: oregano, tymian, majorán, rozmarín, cesnak a cibuľu, čierne korenie, sladkú papriku, trochu škorice, niekedy muškátový oriešok, koriander.   Nie práškové korenie, ale celé alebo nahrubo drvené bylinky. Grécka kuchyňa má svoje čaro v jednoduchosti. Najete sa už z tej vône. Pri kvalitných ingredienciách nie je potrebná žiadna zložitá príprava. V jednoduchosti je krása a aj chuť.   ...

Nie je cesta ako cesta…    Pri mojom článku o jedľovom mede produkovanom v horách "mimo civilizácie" zaznela otázka/komentár približne v zmysle (zhrniem) „Ako to myslíte mimo civilizácie, keď tam vedie cesta a dá sa tam ísť autom?“ Úplne legitímna otázka a zároveň skvelá príležitosť ukázať, čo vlastne znamená „cesta“ na Evii. Áno, mnohé miesta, kde stoja úle a kde včely zbierajú medovicu z jedlí, sú dostupné autom, ale treba si predstaviť aj iné „autom“ a aj iné „cesty“, než na aké sme zvyknutí u nás.   Cesty na Evii sú často strmé horské serpentíny, s 15–20 % stúpaním, miestami aj viac. Asfalt nie je samozrejmosťou, niektoré úseky sú len štrkové alebo hlinené, plné výmoľov, bez zvodidiel, so strmými zrázmi. Signál mizne, osady rednú, áut je minimum. A to hovoríme často o „hlavných ťahoch“ Evie…   Miestni to zvládajú. Poznajú cestu, majú silnejšie autá a zručnosti, ktoré bežný turista alebo mestský vodič nemá. Ale z pohľadu návštevníka je to divočina s cestou, nie civilizácia.   Grécke úrady si túto realitu uvedomujú a investujú do rekonštrukcií. Plánujú sa nové cesty, modernizujú sa poškodené úseky po požiaroch a záplavách z minulých rokov. Na niektoré miesta ostrova sa stále dostanete len po ceste, ktorá možno na mape vyzerá ako „spojenie“, no v skutočnosti je to terénna výzva. Cesta na fotografii je na Evii úplne bežné spojenie medzi dvomi dedinami/mestečkami/plážami... ...

MED z HÔR EVIE Netušili sme, aká hornatá je Evia. Hlavné cesty tu vedú vo vysokej nadmorskej výške, pomedzi husté jedľové lesy. Miestami až v 1 100 metroch nad morom. Vzduch je chladnejší, čistejší, výhľady dychberúce. A práve v tomto prostredí žije a pracuje mnoho včelárov. Popri ceste úle. Desiatky, stovky, roztrúsené v lese, ďaleko od civilizácie. V čistom horskom prostredí, vzniká vzácny jedľový med. Nepatrí medzi bežné medy. Nevzniká z nektáru, ale z medovice, ktorá je menej dostupná a med sa tvorí pomalšie, takže produkcia je obmedzená.Má unikátne zloženie, vysoký obsah antioxidantov a minerálov, ktoré sú typické pre jedľové lesy a horské prostredie.Neobsahuje peľ a kryštalizuje len veľmi pomaly, takmer vôbec. Má tmavú farbu, hustú konzistenciu a úplne inú chuť zemitú, jemne horkastú, karamelovú s veľmi nízkym obsahom cukru.   Tento med je výnimočný aj tým, že ho včely vyrábajú len v horských oblastiach, v obmedzenom množstve a len vtedy, keď to príroda dovolí. Úle bývajú umiestnené vysoko v horách, často v spominanej výške okolo 1 100 m n. m., ďaleko od civilizácie, čo včelárom prácu robí náročnejšou. Aj preto je taký vzácny. Keď vidíte to nádherné prostredie, a spôsob včelárenia, nemôžete neochutnať. Nuž a keď sme ochutnali, samozrejme sme dohodli spoluprácu s miestnym včelárom. Jedľový med z horskej Evie by mal byť už čoskoro aj v našej ponuke.   Grécke medy už teraz nájdete v limitovanom množstve tu: Grécky med - rôzne druhy     ...

Olivovníky práve kvitnú.  (článok z mája) To, čo sa teraz deje v olivových hájoch, určuje, aký bude olej o pol roka a koľko ho bude. No a v zavislosti na tom - aj aká bude jeho cena "Niekedy sú roky bohaté, inokedy strom oddychuje. A my čakáme" (hovoria farmári) V Grécku toto obdobie začína od mája, podľa oblasti. Potrebuje správnu kombináciu tepla a vlhkosti. Príliš veľa dažďa? Problém. Príliš suchý vzduch? Tiež problém. Z miliónov kvetov sa len malá časť premení na plody. Zvyšok opadne. To je prirodzené, strom si sám reguluje, koľko zvládne uživiť. No a dosť dôležité je aj opelenie, čo nie je istá vec. Niektoré odrody potrebujú iný olivovník ako “opeľovača”. Bez neho žiadna, alebo slabá úroda. Počas kvitnutia preto niektorí pestovatelia sledujú vietor, vlhkosť, dokonca aj populáciu včiel. Existujú dve základné skupiny odrôd: tie, ktoré si vedia kvety opeliť samy (napríklad Koroneiki), a tie, ktoré potrebujú pomoc iného stromu (ako Kalamata). To nie je nič nové – u nás doma pri jabloniach alebo hruškách je to podobné. Ak máte len jeden strom, zvyčajne ovocia veľa nie je, je potrebný sused, ktorý opeľuje.Samozrejme, aj keď strom potrebuje peľ z inej odrody, plod, ktorý vznikne, je vždy tej odrody, na ktorej strome vyrástol. Takže keď zberáte olivy len z Koroneiki, výsledný olej je stále čistý Koroneiki. No susedia v podobe iných odrôd môžu úrode výrazne pomôcť. A teda aj jednoodrodový olivový olej môže pochádzať zo sadu, kde rastie niekoľko iných, pretože práve vďaka tomu sa z tej jednej odrody môže nazbierať viac olív a vyrobiť kvalitnejší olej. Zmiešaný sad teda vôbec nie je chyba, ale naopak výhoda. Pomáha zvýšiť výnos a kvalitu oleja. Nuž a toto je ďalší z mnohých faktorov ovplyvňujúcich kvalitu, množstvo a chuť olivového oleja. A je ich ešte ďaleko viac...   ...

HORTA Milujem takéto jedlá. Skromné, jednoduché a pritom výnimočne chutné. Zelené vňate uvarené, pokvapkané olivovým olejom a citrónom. Nájdete ich takmer v každej taverne (napriklad aj pod názvom ako na priloženej fotografii), no len málokto mimo Grécka vie, aký poklad sa v nich skrýva. Horta nie je konkrétna rastlina, ale spôsob, ako Gréci spracúvajú to, čo príroda práve ponúka: mladé listy púpavy, špenátu, žihľavy, repy alebo poľnej čakanky. Niekedy pridajú aj trošku mladého hlávkového šalátu, ale ten skôr ako doplnok, nie základ. Listy sa krátko povaria, nechajú odkvapkať a na tanieri príde to hlavné - kvalitný extra panenský olivový olej a čerstvá citrónová šťava. Také grécky jednoduché a zdravé. Recept? Potrebujete: cca 500 g zelených listov (napr. púpava, mladý špenát, listy repy, žihľava, čakanka, pokojne kombinácia) šťava z 1 citróna extra panenský olivový olej (ten dobrý robí rozdiel a nájdete ho u nás v Extravirginoil.sk ) soľ podľa chuti Postup: Listy dobre umyjeme a odstránime tvrdé stonky. Varime ich v osolenej vode 5–10 minút, kým zmäknú. Zlejeme, necháme odkvapkať. Na tanieri pokvapkáme olivovým olejom a citrónom. Môžeme pridať aj trochu čierneho korenia.Podáva sa teplé aj studené, často s kúskom chleba alebo feta syrom. V gréckej kuchyni je horta symbolom úcty k prírode, pôde a sezónnosti. V niektorých oblastiach Grécka sa dokonca pije aj vývar z listov, ako detoxikačný nápoj plný minerálov.A keď máte po ruke výborný olivový olej, viac nepotrebujete♡   ...

Pelion a Volos – kraj kentaurov, hôr, mora a olivovníkov. Táto oblasť je menej známa ako Peloponéz alebo Kréta, no pre nás má čoraz väčší význam. Pestuje sa tu odroda Amfisis, ktorá dáva oleju jemnú maslovo-orieškovú chuť. Presne tú, ktorú si obľúbili zákazníci, čo preferujú jemnosť pred typickou pikantnosťou a horkosťou klasiky. Rodina Voliotis lisuje svoj olej v dedinke Ano Lechonia. ktorá patrí do širšej oblasti mesta Volos. Administratívne spadá pod Volos a nachádza sa len asi 11 km juhovýchodne od centra mesta, na úpätí pohoria Pelion. Je to pokojné miesto medzi horami a morom, známe aj tým, že tadiaľ prechádza historická úzkokoľajná železnica "Moutzouris", ktorá vedie z Lechonie do Milies. Nemohli sme sa tu cestou na Eviu nezastaviť. Pán Voliotis nás veľmi ochotne privítal osobne v ich kráľovstve. Ich nefiltrovaný olivový olej je výnimočný najmä rozmanitosťou chutí – od zamatového, lisovaného v novembri, až po intenzívnejší, zo zelených septembrových olív. Novinkou v našom eshope je limitovaná edícia BLACK ROCK – vysokopolyfenolový olej s ostrým charakterom a silným účinkom pre zdravie. Jeho názov je odvodený od miesta, ktoré miestni nazývajú "Čierna skala" a vyrába sa len v malých množstvách. Lisuje sa výhradne zo skorého zberu a nie je filtrovaný.         ...

Ako na nás zapôsobila Evia? Divočina a samota. Miestami ako opustený ostrov. Možno to bolo tým, že sme boli mimo hlavnej sezóny, ale boli dni, keď sme nestretli jediného človeka a boli aj také chvíle, keď som si vydýchla, že "konečne civilizácia". Krásne pláže, dostupnejšie aj menej dostupné. Neskutočné hory, serpentíny, úžasné výhľady. Transalpina a Transfagaraš sú iba generálkou. Asfaltky končiace kamenistými vymytými cestami - nie raz sme si museli na ceste najprv vyzbierať ostré veľké kusy kameňov. Padajúce skaly aj na hlavných ťahoch, takže jedným očkom vždy na svah, či niečo neletí. V jedľovo-borovicových horách, ktoré mali šťastie a neboli postihnuté obrovským požiarom, množstvo úľov, vegetácie, jedným pohľadom skaly, pláže i more. A ešte množstvo kameňolomov. Preto aj typické pre Eviu sú kamenné domy. Tie mi viac pripomínali Toskánsko ako bielomodré Grécko. Najdostupnejšie pláže sú na juhozápade. Ak sa chcete odtiaľ vydať na východ popri pobreží, nepočítajte s asfaltkou. A ani s rovinou. Na kompletné preskúmanie Evie potrebujete jednoznačne poriadny tereňák. Bola cesta, kde sme sa radšej po 2km vrátili späť (čakalo nás ešte 5 a potom naspäť celých 7km po sklanatej svahovitej ceste). Boli aj také, kde sme netušili, či budú pokračovať ďalej, alebo pôvodná cesta - v navigácii existujúca, reálne už nie je. Sever je "civilizovanejší" s lepšou infraštruktúrou, menšími hotelmi a turistickými strediskami. Juhozápad - dobre dostupné pláže, ale vyľudnené, vyberajte keď preferujete samotu. Juhovýchod - na každú pláž musíte zdolať najprv vrchol a potom strmý zjazd. Často po spomínaných kamenistých cestách. Stred Evie - hory, skaly, serpentíny. A samozrejme veľa, veľa olivovníkov. Aj v oblastiach postihnutých obrovskými požiarmi. A čo by som teda nevynechala? Z toho, čo sa nám podarilo vidieť: Pláž Schinodavlia Dračie domy Kúpele Loutra Edipsou   ...

Síce sme už na Slovensku, no k EVII sa ešte v niekoľkých článkoch vrátim. V posledných rokoch zasiahli ostrov rozsiahle požiare - najväčší v roku 2021 spálil viac ako 50 000 hektárov!!! najmä na severe. (nám sa prechádzaním tejto oblasti zdalo, že ešte viac - ťažko to nafotiť) Ďalšie veľké požiare prišli v rokoch 2023 a 2024. A práve na severe, kde sme uzatvárali naše objavovanie nových gréckych miest, je ešte stále najviac vidieť následky. Zhorené borovice, spálené svahy, čierna pôda, celé tieto severné svahy. Z hľadiska vegetácie sme si samozrejme nemohli nevšimnúť olivovníky. Hoci boli zasiahnuté ohňom, mnohé z nich znovu vyháňajú výhonky.   Fakty: Majú hlboký koreňový systém (až 6 metrov), ktorý často prežije aj intenzívny požiar. Regenerujú z koreňového krčka alebo spodnej časti kmeňa. Ak sú korene nepoškodené, prvé plody môžu niesť asi po 3–5 rokoch. Pri silnejšom poškodení (napr. keď strom treba preštepiť) to môže trvať aj viac než 5 rokov. Borovice po požiari obyčajne odumrú, čo sme teda aj mohli vidieť. Po predtým zelených borovicových lesoch ostali iba čierne stopy.   Krajina sa ale úspešne regeneruje a aj napriek týmto prírodným katastrofám (požiare narušili rovnováhu a prišli záplavy), je to krásna divočina. O tom ešte napíšem niekedy nabudúce♡     ...

Tak dnes (16.5.2025 - po návrate z Evie) som už bola v mojom gréckom raji na Slovensku (rozumej sklad mojich gréckych dobrôt) Naskladňovala som nové produkty a OCHUTNÁVALA. Mám konečne olivy, na ktoré som čakala od februára. Otvorila som 3 sáčky naraz :-) To bol môj dnešný obed. Čisté olivy PRUNE, dozreté na strome a usušené na slnku, alebo v rúre (mám viac druhov - preto 3 sáčky) Prune olivy Gaidourelia z Grécka sú obrovské, vráskavé, s jemne sladkou a bohatou, mäsitou dužinou. Prirodzene fermentované bez nálevu, len s trochou soli. Žiadne konzervanty, len čistá chuť. Táto odroda (Olea europaea var. macrocarpa) sa pestuje už od antiky a v Grécku ju volajú Gaidourelia. Plody môžu mať aj 20–30 g.Dajú sa pokojne jesť iba tak samostatne (ako ja dnes) alebo samozrejme k syrom, vínu, do šalátu a podobne. Nájdete ich už aj u nás♡ a to presne tu: Originálne grécke olivy   ...

Ako sa robí pravý GRÉCKY ŠALÁT? Má svoje pravidlá. V Grécku vám ho nikto neprinesie s ľadovým šalátom, dressingom alebo postrúhaným syrom. Tieto vylepšenia sú u nás bežné, ale s pôvodným receptom nemajú nič spoločné. Základné suroviny, ktoré tam patria: Paradajky zrelé, šťavnaté, nakrájané na väčšie kusy Uhorky čerstvé, často aj so šupkou, hrubšie kolieska alebo polkolieska Červená cibuľa tenké plátky alebo polkrúžky Zelená paprika nakrájaná na prúžky alebo kolieska Čierne olivy celé, ideálne odroda Kalamata Feta kvalitná grécka feta, v jednom hrubšom kuse položená navrch EXTRA PANENSKÝ OLIVOVÝ OLEJ kvalitný, niekoľko lyžíc Sušené oregano posypané po vrchu Soľ podľa chuti Ocot alebo citrónová šťava len pár kvapiek A teraz to podstatné, čo tam nepatrí: Žiadny ľadový ani hlávkový šalát!!! Žiadne dressingy z jogurtu, smotany alebo horčice Žiadna nakrájaná alebo postrúhaná feta Žiadne iné syry alebo experimenty V niektorých gréckych regiónoch pridávajú aj kapary, najmä na ostrovoch, ale to už je lokálna verzia. Základ však ostáva ten istý. Grécky šalát je o jednoduchosti a kvalitných surovinách. Žiadne prídavky. A nebojte sa OLIVOVÉHO OLEJA. Práve ten to celé spojí do dokonalosti. A ešte niečo. V Grécku k šalátu často dostanete aj lyžicu. Prečo? Pretože šťava, ktorá sa vytvorí zo zeleniny, olivového oleja a fety, je taká dobrá, že by bola škoda ju nevyjesť. No a chlebom, ktorý dostanete hádam ku každému jedlu si tanier vytriete do poslednej kvapky.     ...

Kedysi sme si nosili olej z Grécka na Slovensko, teraz si berieme malé fľaštičky so sebou na cesty do Grécka Viem, že to znie nelogicky, ale vysvetlím: Ako vždy píšem, sami používame to, čo predávame. A keďže naše cesty začínajú už nastúpením do auta, ideme so zastávkami a olivový olej sa pre nás stal základnou potravinou, ktorú si ja osobne dávam aj do kávy, bez neho ani na krok. Nebudeme predsa bez oliváča, kým dôjdeme do Grécka. No a navyše, ten "náš" máme už overený. Ale! Nenecháme si ujsť príležitosť ochutnať aj farmárske oleje z oblastí, ktorými prechádzame. Je fajn vedieť potom porovnať chute a vône z podobnej lokality. Lebo tie majú úzku súvislosť s miestom, kde olivy rástli. Konkrétny "domáci" olej, ktorý nám "prišiel do cesty" na Evii je: - Jemne pikantný, vôňa svieža trávnatá. - Jemnejší ako napríklad z Peloponézu, keďže je to mix rôznych odrôd. To však neuberá na kvalite. Pretože aj na Evii sú farmári skromní ľudia, ktorí s úctou k prírode pestujú olivy tradičným spôsobom a vyrábajú poctivý olej s osobitým charakterom. Dobrý oliváč nemusí byť nevyhnutne jednoodrodový. Kvalitný mix poslúži zdraviu rovnako. Len je chuťovo menej jednoznačný a ťažšie identifikovateľný. Ale stále poctivý a pravý. Aj bez etikety a v plastovej fľaši - jednoduchí farmári to majú takto, je to jednoducho fakt. Tak rýchlo spotrebovať, čo ale u nás nie je problém. Do týždňa bude preč.     ...

Tak na tejto pláži mi to nedalo a hneď som písala Martinovi Nuchalíkovi - @martinovdesign, ktorý pre nás vyrobil srdiečka z olivového dreva: Sú vhodné aj drevá, ktoré boli namočené v mori? Tu na pláži je ich  kopec. A kým mi stihol odpovedať, že áno, môj manžel už mal nazbieraného viac ako som plánovala. KRIA VRISI Odľahlá, osamotená, divoká, formovaná  okrem mora i vodnými tokmi a vetrom, plná naplaveného olivového dreva, široko ďaleko nič a nikto. Aj prístup na pomery Evie pomerne jednoduchý. Olivového dreva, malých, veľkých kusov, celých kmeňov je tu toľko, že sa páli priamo na pláži. Je to obrovský rozdiel oproti Korfu, kde bolo celkom náročné takéto  drevo zohnať.    ...