MED z HÔR EVIE Netušili sme, aká hornatá je Evia. Hlavné cesty tu vedú vo vysokej nadmorskej výške, pomedzi husté jedľové lesy. Miestami až v 1 100 metroch nad morom. Vzduch je chladnejší, čistejší, výhľady dychberúce. A práve v tomto prostredí žije a pracuje mnoho včelárov. Popri ceste úle. Desiatky, stovky, roztrúsené v lese, ďaleko od civilizácie. V čistom horskom prostredí, vzniká vzácny jedľový med. Nepatrí medzi bežné medy. Nevzniká z nektáru, ale z medovice, ktorá je menej dostupná a med sa tvorí pomalšie, takže produkcia je obmedzená.Má unikátne zloženie, vysoký obsah antioxidantov a minerálov, ktoré sú typické pre jedľové lesy a horské prostredie.Neobsahuje peľ a kryštalizuje len veľmi pomaly, takmer vôbec. Má tmavú farbu, hustú konzistenciu a úplne inú chuť zemitú, jemne horkastú, karamelovú s veľmi nízkym obsahom cukru.   Tento med je výnimočný aj tým, že ho včely vyrábajú len v horských oblastiach, v obmedzenom množstve a len vtedy, keď to príroda dovolí. Úle bývajú umiestnené vysoko v horách, často v spominanej výške okolo 1 100 m n. m., ďaleko od civilizácie, čo včelárom prácu robí náročnejšou. Aj preto je taký vzácny. Keď vidíte to nádherné prostredie, a spôsob včelárenia, nemôžete neochutnať. Nuž a keď sme ochutnali, samozrejme sme dohodli spoluprácu s miestnym včelárom. Jedľový med z horskej Evie by mal byť už čoskoro aj v našej ponuke.   Grécke medy už teraz nájdete v limitovanom množstve tu: Grécky med - rôzne druhy     ...

Olivovníky práve kvitnú.  (článok z mája) To, čo sa teraz deje v olivových hájoch, určuje, aký bude olej o pol roka a koľko ho bude. No a v zavislosti na tom - aj aká bude jeho cena "Niekedy sú roky bohaté, inokedy strom oddychuje. A my čakáme" (hovoria farmári) V Grécku toto obdobie začína od mája, podľa oblasti. Potrebuje správnu kombináciu tepla a vlhkosti. Príliš veľa dažďa? Problém. Príliš suchý vzduch? Tiež problém. Z miliónov kvetov sa len malá časť premení na plody. Zvyšok opadne. To je prirodzené, strom si sám reguluje, koľko zvládne uživiť. No a dosť dôležité je aj opelenie, čo nie je istá vec. Niektoré odrody potrebujú iný olivovník ako “opeľovača”. Bez neho žiadna, alebo slabá úroda. Počas kvitnutia preto niektorí pestovatelia sledujú vietor, vlhkosť, dokonca aj populáciu včiel. Existujú dve základné skupiny odrôd: tie, ktoré si vedia kvety opeliť samy (napríklad Koroneiki), a tie, ktoré potrebujú pomoc iného stromu (ako Kalamata). To nie je nič nové – u nás doma pri jabloniach alebo hruškách je to podobné. Ak máte len jeden strom, zvyčajne ovocia veľa nie je, je potrebný sused, ktorý opeľuje.Samozrejme, aj keď strom potrebuje peľ z inej odrody, plod, ktorý vznikne, je vždy tej odrody, na ktorej strome vyrástol. Takže keď zberáte olivy len z Koroneiki, výsledný olej je stále čistý Koroneiki. No susedia v podobe iných odrôd môžu úrode výrazne pomôcť. A teda aj jednoodrodový olivový olej môže pochádzať zo sadu, kde rastie niekoľko iných, pretože práve vďaka tomu sa z tej jednej odrody môže nazbierať viac olív a vyrobiť kvalitnejší olej. Zmiešaný sad teda vôbec nie je chyba, ale naopak výhoda. Pomáha zvýšiť výnos a kvalitu oleja. Nuž a toto je ďalší z mnohých faktorov ovplyvňujúcich kvalitu, množstvo a chuť olivového oleja. A je ich ešte ďaleko viac...   ...

HORTA Milujem takéto jedlá. Skromné, jednoduché a pritom výnimočne chutné. Zelené vňate uvarené, pokvapkané olivovým olejom a citrónom. Nájdete ich takmer v každej taverne (napriklad aj pod názvom ako na priloženej fotografii), no len málokto mimo Grécka vie, aký poklad sa v nich skrýva. Horta nie je konkrétna rastlina, ale spôsob, ako Gréci spracúvajú to, čo príroda práve ponúka: mladé listy púpavy, špenátu, žihľavy, repy alebo poľnej čakanky. Niekedy pridajú aj trošku mladého hlávkového šalátu, ale ten skôr ako doplnok, nie základ. Listy sa krátko povaria, nechajú odkvapkať a na tanieri príde to hlavné - kvalitný extra panenský olivový olej a čerstvá citrónová šťava. Také grécky jednoduché a zdravé. Recept? Potrebujete: cca 500 g zelených listov (napr. púpava, mladý špenát, listy repy, žihľava, čakanka, pokojne kombinácia) šťava z 1 citróna extra panenský olivový olej (ten dobrý robí rozdiel a nájdete ho u nás v Extravirginoil.sk ) soľ podľa chuti Postup: Listy dobre umyjeme a odstránime tvrdé stonky. Varime ich v osolenej vode 5–10 minút, kým zmäknú. Zlejeme, necháme odkvapkať. Na tanieri pokvapkáme olivovým olejom a citrónom. Môžeme pridať aj trochu čierneho korenia.Podáva sa teplé aj studené, často s kúskom chleba alebo feta syrom. V gréckej kuchyni je horta symbolom úcty k prírode, pôde a sezónnosti. V niektorých oblastiach Grécka sa dokonca pije aj vývar z listov, ako detoxikačný nápoj plný minerálov.A keď máte po ruke výborný olivový olej, viac nepotrebujete♡   ...

Pelion a Volos – kraj kentaurov, hôr, mora a olivovníkov. Táto oblasť je menej známa ako Peloponéz alebo Kréta, no pre nás má čoraz väčší význam. Pestuje sa tu odroda Amfisis, ktorá dáva oleju jemnú maslovo-orieškovú chuť. Presne tú, ktorú si obľúbili zákazníci, čo preferujú jemnosť pred typickou pikantnosťou a horkosťou klasiky. Rodina Voliotis lisuje svoj olej v dedinke Ano Lechonia. ktorá patrí do širšej oblasti mesta Volos. Administratívne spadá pod Volos a nachádza sa len asi 11 km juhovýchodne od centra mesta, na úpätí pohoria Pelion. Je to pokojné miesto medzi horami a morom, známe aj tým, že tadiaľ prechádza historická úzkokoľajná železnica "Moutzouris", ktorá vedie z Lechonie do Milies. Nemohli sme sa tu cestou na Eviu nezastaviť. Pán Voliotis nás veľmi ochotne privítal osobne v ich kráľovstve. Ich nefiltrovaný olivový olej je výnimočný najmä rozmanitosťou chutí – od zamatového, lisovaného v novembri, až po intenzívnejší, zo zelených septembrových olív. Novinkou v našom eshope je limitovaná edícia BLACK ROCK – vysokopolyfenolový olej s ostrým charakterom a silným účinkom pre zdravie. Jeho názov je odvodený od miesta, ktoré miestni nazývajú "Čierna skala" a vyrába sa len v malých množstvách. Lisuje sa výhradne zo skorého zberu a nie je filtrovaný.         ...

Ako na nás zapôsobila Evia? Divočina a samota. Miestami ako opustený ostrov. Možno to bolo tým, že sme boli mimo hlavnej sezóny, ale boli dni, keď sme nestretli jediného človeka a boli aj také chvíle, keď som si vydýchla, že "konečne civilizácia". Krásne pláže, dostupnejšie aj menej dostupné. Neskutočné hory, serpentíny, úžasné výhľady. Transalpina a Transfagaraš sú iba generálkou. Asfaltky končiace kamenistými vymytými cestami - nie raz sme si museli na ceste najprv vyzbierať ostré veľké kusy kameňov. Padajúce skaly aj na hlavných ťahoch, takže jedným očkom vždy na svah, či niečo neletí. V jedľovo-borovicových horách, ktoré mali šťastie a neboli postihnuté obrovským požiarom, množstvo úľov, vegetácie, jedným pohľadom skaly, pláže i more. A ešte množstvo kameňolomov. Preto aj typické pre Eviu sú kamenné domy. Tie mi viac pripomínali Toskánsko ako bielomodré Grécko. Najdostupnejšie pláže sú na juhozápade. Ak sa chcete odtiaľ vydať na východ popri pobreží, nepočítajte s asfaltkou. A ani s rovinou. Na kompletné preskúmanie Evie potrebujete jednoznačne poriadny tereňák. Bola cesta, kde sme sa radšej po 2km vrátili späť (čakalo nás ešte 5 a potom naspäť celých 7km po sklanatej svahovitej ceste). Boli aj také, kde sme netušili, či budú pokračovať ďalej, alebo pôvodná cesta - v navigácii existujúca, reálne už nie je. Sever je "civilizovanejší" s lepšou infraštruktúrou, menšími hotelmi a turistickými strediskami. Juhozápad - dobre dostupné pláže, ale vyľudnené, vyberajte keď preferujete samotu. Juhovýchod - na každú pláž musíte zdolať najprv vrchol a potom strmý zjazd. Často po spomínaných kamenistých cestách. Stred Evie - hory, skaly, serpentíny. A samozrejme veľa, veľa olivovníkov. Aj v oblastiach postihnutých obrovskými požiarmi. A čo by som teda nevynechala? Z toho, čo sa nám podarilo vidieť: Pláž Schinodavlia Dračie domy Kúpele Loutra Edipsou   ...

Síce sme už na Slovensku, no k EVII sa ešte v niekoľkých článkoch vrátim. V posledných rokoch zasiahli ostrov rozsiahle požiare - najväčší v roku 2021 spálil viac ako 50 000 hektárov!!! najmä na severe. (nám sa prechádzaním tejto oblasti zdalo, že ešte viac - ťažko to nafotiť) Ďalšie veľké požiare prišli v rokoch 2023 a 2024. A práve na severe, kde sme uzatvárali naše objavovanie nových gréckych miest, je ešte stále najviac vidieť následky. Zhorené borovice, spálené svahy, čierna pôda, celé tieto severné svahy. Z hľadiska vegetácie sme si samozrejme nemohli nevšimnúť olivovníky. Hoci boli zasiahnuté ohňom, mnohé z nich znovu vyháňajú výhonky.   Fakty: Majú hlboký koreňový systém (až 6 metrov), ktorý často prežije aj intenzívny požiar. Regenerujú z koreňového krčka alebo spodnej časti kmeňa. Ak sú korene nepoškodené, prvé plody môžu niesť asi po 3–5 rokoch. Pri silnejšom poškodení (napr. keď strom treba preštepiť) to môže trvať aj viac než 5 rokov. Borovice po požiari obyčajne odumrú, čo sme teda aj mohli vidieť. Po predtým zelených borovicových lesoch ostali iba čierne stopy.   Krajina sa ale úspešne regeneruje a aj napriek týmto prírodným katastrofám (požiare narušili rovnováhu a prišli záplavy), je to krásna divočina. O tom ešte napíšem niekedy nabudúce♡     ...

Tak dnes (16.5.2025 - po návrate z Evie) som už bola v mojom gréckom raji na Slovensku (rozumej sklad mojich gréckych dobrôt) Naskladňovala som nové produkty a OCHUTNÁVALA. Mám konečne olivy, na ktoré som čakala od februára. Otvorila som 3 sáčky naraz :-) To bol môj dnešný obed. Čisté olivy PRUNE, dozreté na strome a usušené na slnku, alebo v rúre (mám viac druhov - preto 3 sáčky) Prune olivy Gaidourelia z Grécka sú obrovské, vráskavé, s jemne sladkou a bohatou, mäsitou dužinou. Prirodzene fermentované bez nálevu, len s trochou soli. Žiadne konzervanty, len čistá chuť. Táto odroda (Olea europaea var. macrocarpa) sa pestuje už od antiky a v Grécku ju volajú Gaidourelia. Plody môžu mať aj 20–30 g.Dajú sa pokojne jesť iba tak samostatne (ako ja dnes) alebo samozrejme k syrom, vínu, do šalátu a podobne. Nájdete ich už aj u nás♡ a to presne tu: Originálne grécke olivy   ...

Ako sa robí pravý GRÉCKY ŠALÁT? Má svoje pravidlá. V Grécku vám ho nikto neprinesie s ľadovým šalátom, dressingom alebo postrúhaným syrom. Tieto vylepšenia sú u nás bežné, ale s pôvodným receptom nemajú nič spoločné. Základné suroviny, ktoré tam patria: Paradajky zrelé, šťavnaté, nakrájané na väčšie kusy Uhorky čerstvé, často aj so šupkou, hrubšie kolieska alebo polkolieska Červená cibuľa tenké plátky alebo polkrúžky Zelená paprika nakrájaná na prúžky alebo kolieska Čierne olivy celé, ideálne odroda Kalamata Feta kvalitná grécka feta, v jednom hrubšom kuse položená navrch EXTRA PANENSKÝ OLIVOVÝ OLEJ kvalitný, niekoľko lyžíc Sušené oregano posypané po vrchu Soľ podľa chuti Ocot alebo citrónová šťava len pár kvapiek A teraz to podstatné, čo tam nepatrí: Žiadny ľadový ani hlávkový šalát!!! Žiadne dressingy z jogurtu, smotany alebo horčice Žiadna nakrájaná alebo postrúhaná feta Žiadne iné syry alebo experimenty V niektorých gréckych regiónoch pridávajú aj kapary, najmä na ostrovoch, ale to už je lokálna verzia. Základ však ostáva ten istý. Grécky šalát je o jednoduchosti a kvalitných surovinách. Žiadne prídavky. A nebojte sa OLIVOVÉHO OLEJA. Práve ten to celé spojí do dokonalosti. A ešte niečo. V Grécku k šalátu často dostanete aj lyžicu. Prečo? Pretože šťava, ktorá sa vytvorí zo zeleniny, olivového oleja a fety, je taká dobrá, že by bola škoda ju nevyjesť. No a chlebom, ktorý dostanete hádam ku každému jedlu si tanier vytriete do poslednej kvapky.     ...

Kedysi sme si nosili olej z Grécka na Slovensko, teraz si berieme malé fľaštičky so sebou na cesty do Grécka Viem, že to znie nelogicky, ale vysvetlím: Ako vždy píšem, sami používame to, čo predávame. A keďže naše cesty začínajú už nastúpením do auta, ideme so zastávkami a olivový olej sa pre nás stal základnou potravinou, ktorú si ja osobne dávam aj do kávy, bez neho ani na krok. Nebudeme predsa bez oliváča, kým dôjdeme do Grécka. No a navyše, ten "náš" máme už overený. Ale! Nenecháme si ujsť príležitosť ochutnať aj farmárske oleje z oblastí, ktorými prechádzame. Je fajn vedieť potom porovnať chute a vône z podobnej lokality. Lebo tie majú úzku súvislosť s miestom, kde olivy rástli. Konkrétny "domáci" olej, ktorý nám "prišiel do cesty" na Evii je: - Jemne pikantný, vôňa svieža trávnatá. - Jemnejší ako napríklad z Peloponézu, keďže je to mix rôznych odrôd. To však neuberá na kvalite. Pretože aj na Evii sú farmári skromní ľudia, ktorí s úctou k prírode pestujú olivy tradičným spôsobom a vyrábajú poctivý olej s osobitým charakterom. Dobrý oliváč nemusí byť nevyhnutne jednoodrodový. Kvalitný mix poslúži zdraviu rovnako. Len je chuťovo menej jednoznačný a ťažšie identifikovateľný. Ale stále poctivý a pravý. Aj bez etikety a v plastovej fľaši - jednoduchí farmári to majú takto, je to jednoducho fakt. Tak rýchlo spotrebovať, čo ale u nás nie je problém. Do týždňa bude preč.     ...

Tak na tejto pláži mi to nedalo a hneď som písala Martinovi Nuchalíkovi - @martinovdesign, ktorý pre nás vyrobil srdiečka z olivového dreva: Sú vhodné aj drevá, ktoré boli namočené v mori? Tu na pláži je ich  kopec. A kým mi stihol odpovedať, že áno, môj manžel už mal nazbieraného viac ako som plánovala. KRIA VRISI Odľahlá, osamotená, divoká, formovaná  okrem mora i vodnými tokmi a vetrom, plná naplaveného olivového dreva, široko ďaleko nič a nikto. Aj prístup na pomery Evie pomerne jednoduchý. Olivového dreva, malých, veľkých kusov, celých kmeňov je tu toľko, že sa páli priamo na pláži. Je to obrovský rozdiel oproti Korfu, kde bolo celkom náročné takéto  drevo zohnať.    ...

V Termopylách bola voda horúca, ale v LOUTRA EDIPSOU na severe Evie ešte teplejšia. Niektoré pramene tu dosahujú až 86 °C. Vyvierajú z hĺbky až 3000 metrov, priamo zo skál pri mori, kde vytvárajú prírodné bazéniky, vodopády a gejzíry. Niektoré teplé pramene stekajú dokonca priamo cez mesto a cesty, voda tu naozaj tečie všade. Loutra Edipsou je známe kúpeľné mesto v Grécku s viac než 80 termálnymi prameňmi. Vodu si pochvaľovali už Aristoteles aj Plutarchos, neskôr napríklad Churchill, Onassis či Maria Callas. Pramene sú bohaté na minerály a pomáhajú nielen pri reume, bolestiach chrbta, kožných, gynekologických či dýchacích ťažkostiach, ale aj pri starostlivosti o pokožku. Zanecháva ju jemnú, hebkú a prežiarenú. Nie nadarmo sa o Edipsou hovorí aj ako o kúpeľoch krásy. Kto hľadá viac pohodlia, nájde tu wellness hotely s vírivkami a hydromasážami. Alebo si jednoducho sadnite do horúcej vody pri mori a nechajte sa liečiť a skrášliť čistou prírodou.     ...

Povedali sme si po skúsenosti hneď na začiatku. Lenže: Ideme po hlavnom ťahu na Evii. Normálna asfaltka, síce kľukatá ako Transalpina, ale stále najhlavnejšia cesta. Dve navigácie (už pre istotu) aj mapy ukazujú cestu doprava. Tak ideme. Stále asfalt, všetko vyzerá v poriadku.Až kým si nevšimneme, že z krajnice rastú malé borovice a iné rastliny. O pár metrov ďalej už len štrk, kamene... Prekvapivé? Už ani nie.Lebo už sa nám to na Evii stalo niekoľkokrát.Jeden podobný príspevok som už napísala.Nie je to teda problém jednej konkrétnej cesty. Realita ostrova Evia: asfaltky sa menia na nespevnené cesty bez varovania po prírodných katastrofách sa mnohé cesty nestihli opraviť. navigácia ich stále vedie ako „normálnu trasu“ celkovo sú na Evii úplne bežné a samozrejmé nespevnené cesty dokonca s vysokým stúpaním a klesaním, najmä v južnej časti. Poučenie? Vyberajte radšej dlhšiu trasu. Ak z asfaltu vyrastajú stromy, otočte sa   ...

Spali sme pod dračími domami. V noci ma zobudili sovy, ktoré sa prechádzali po strešnom okne nášho auta. Predstavte si ten pocit...počujete zvláštny šramot, pozeráte cez bočné okná a zrazu priamo nad hlavou pazúry. Noc bola jasná, mesiac osvetľoval okolie, takže ich bolo úplne zreteľne vidieť. Ešte pred zotmením sme vystúpili k tzv. dragospitám – megalitickým stavbám na juhu Evie. Tieto tzv. „dračie domy“ sú postavené z masívnych kamenných blokov bez použitia malty. Doteraz nie je jasné, kto ich vytvoril. Odhady sa pohybujú medzi 6. a 2. storočím pred naším letopočtom, no presný účel aj pôvod zostávajú stále nevyjasnené. Gréci im dali názov dragospita (doslova „dračie domy“) pravdepodobne preto, že vyzerali ako výsledok práce nadprirodzených bytostí. Nuž a moja profesionálna deformácia mi nedala nadchnúť sa aj množstvom starých olivovníkov, ktoré ich obklopovali.   ...

Pláž Schinodavlia (Agios Dimitrios), južná Evia. Divoká, krásna a (takmer) bez ľudí. Teraz mimo sezóny my a dvaja rybári ráno, ktorí neskôr odplávali na člne. Až popoludní po tretej sa objavilo zopár ľudí.Nie je to organizovaná pláž, takže slnečník, vodu aj jedlo je fajn priniesť so sebou. Dve taverničky tu sú, ale v prevádzke iba v sezóne. Teraz zatvorené. V skalách priamo na pláži voda a čas vytvorili jaskynné útvary, malé podzemné svety, kam sa dá nazrieť alebo len tak sedieť v tieni skalného previsu. Prístup je trochu náročnejší, ideálne terénnym autom, pešo, odvážnejší, ako môj manžel aj "téštvorkou" Ale stojí to za to. Tyrkysová voda, výhľady a pokoj. Zvuky mora, kvapkajúcich jaskynných útvarov, žiab, vtákov, kôz... Aj tu platí, že k najkrajším miestam (a cieľom) vedú ťažké cesty.     ...

Pastitsio – moja obľúbená grécka klasika (okrem iných chutných gréckych jedál)   Keď sme v Grécku, miestne jedlá sú samozrejmosťou. V tomto období je síce náročnejšie nájsť otvorenú a najmä variacu reštauráciu, najmä v čase nášho obeda, ale zatiaľ sa nám to vždy podarilo. Aj keď najčastejšia odpoveď je: "otvárame až o 18tej".Na neskoré večere sme si zatiaľ nezvykli. Toto je jedna z vecí, ktoré mi v Grécku nevyhovujú. Stále je mi bližšie to staré známe: raňajky zjedz sám, o obed sa podeľ s priateľom, večeru daj nepriateľovi.Aj preto možno pastitsio na fotke nevyzerá ako z luxusnej reštaurácie – v mestečku bola len jedna otvorená taverna. Ale chutilo. A veľmi.   Pastitsio je grécka zapekaná špecialita, ktorá trochu pripomína lasagne, ale má iný charakter. Typicky obsahuje tri vrstvy: Cestoviny premiešané s vajíčkom a syrom (FETA, alebo iný podobný) Mäsová omáčka z mletého hovädzieho alebo jahňacieho mäsa, ochutená škoricou (škorica sa už aj u nás doma stala samozrejmosťou aj v mäsových jedlách) muškátovým orieškom, paradajkami a cibuľou. Bešamelová omáčka, bohatá, krémová vrstva z masla, múky, mlieka a vajec, často so syrom na povrchu.   Jedlo sa zapeká, krája na porcie a podáva teplé, ideálne s čerstvým šalátom. My sme k nemu dostali ešte výhľad na more, príjemné posedenie a celú 1,5 litrovú fľašu vody, lebo tu to tak funguje, tu sa pri stole sedí naozaj dlho, dlho, dlho... (pozn. samozrejme ani v tomto jedle nechýba počas prípravy kvalitný olivový olej -  taký, aký kúpite aj u nás tu:   kvalitný grécky olej      ...

OLIVOVNÍK, ktorý už neslúži na úrodu olív, ale poskytuje TIEŇ.   V okolí pastieri, ovce a táto zavesená lavička.Ukážka všestrannosti starého stromu. Tento konkrétny olivovník je zanedbaný. Suché konáre, neostrihaný... Olivovníky majú jednoducho nekonečne veľa významov. Evia je ich plná. Niekde divoké, zanedbané, inde krásne obriadené. Najviac zastúpené odrody? Amfissis veľké plody, okrem jemného olivového oleja sa často spracúvajú ako zelené alebo čierne stolové olivy Koroneiki najrozšírenejšia olejová odroda v Grécku, malé plody s vysokým obsahom oleja, produkujú kvalitný a aromatický extra panenský olivový olej s výraznou chuťou. Megaritiki menej známa, ale v niektorých oblastiach Evie tradične pestovaná; používa sa predovšetkým na olej. Manaki rozšírená skôr na pevnine, ale miestami aj na južnej Evii. Produkuje jemný, sladkastý olej s nízkou kyslosťou. Kombinácia odrôd a špecifické mikroklimatické podmienky na Evii často vedú k produkcii olivového oleja s vyváženým profilom – nie príliš ostrý, ale stále charakteristický.   ...

5.mája sme prešli cestu, ktorá sa právom nazýva necesta. Nie vždy sa oplatí počúvať navigáciu.„Odbočte doprava.“ Dobre, hovoríme si – nespevnená, možno iba pár metrov... to je na gréckych ostrovoch celkom bežné. A ako to už v živote chodí, nevidíte hneď na začiatku, že ste sa vydali zlou cestou. 12 km poľná, kamenistá, rozhodovanie ísť ďalej, vrátiť sa... žiadna naša grécka cesta sa ešte nezaobišla bez nejakej komplikácie.   No POTOM je z toho nezabudnuteľný ZÁŽITOK.   Boli sme na Evii – druhom najväčšom gréckom ostrove, ktorý turisti často obchádzajú. Nie je to miesto, ktoré sa ukazuje. Je to miesto, ktoré sa objavuje. Krok za krokom. Niekedy aj cez skalnatú cestu, o ktorej si myslíte, že nikam nevedie. (pozn. tú najhoršiu cestu som nefotila, museli sme z nej zbierať kamene a skaly, aby sme prešli. Na fotenie v taký čas nemyslím)   ...

TRETIA ZASTÁVKA na májovej ceste: zo studeného mora do vody 40 °C teplej. Musím povedať, že v januári to bolo oveľa príjemnejšie. Teraz v máji je voda naozaj horúca a nie je sa kde ochladiť. K tomu dotieravý hmyz, túlavé psy a, žiaľ, aj výskyt vykrádačov áut. A o čom teda píšem? TERMOPYLY prírodné termálne kúpele priamo pod skalou, voda bohatá na síru, vápnik, horčík a ďalšie minerály. Vďaka tomu má reálne účinky na: kĺby a pohybový aparát - uvoľňuje svaly, zmierňuje bolesti a zápaly kožu - pomáha pri ekzémoch, psoriáze či akné cievy - podporuje prekrvenie, rozširuje cievy dýchanie - para so sírou môže uľahčiť dýchanie nervový systém - podporuje relax a regeneráciu Ak budete prechádzať stredným Gréckom, medzi Lamiou a Aténami, táto zastávka určite stojí za to. (Len auto si nechajte radšej na očiach.)   ...

VOLOS mesto pri úpätí hory Pelion, kde sa podľa gréckych legiend zrodili kentauri - mytologické bytosti zo starovekého Grécka, ktoré majú hornú polovicu tela ako človek a dolnú polovicu ako kôň. Často sa objavujú v príbehoch ako divoké a nespútané bytosti, ktoré milujú víno, ženy a boj. Niektorí kentauri však boli výnimkou — napríklad Cheirón, ktorý bol múdry, vzdelaný a slúžil ako učiteľ hrdinom ako Achilleus alebo Asklépios. Nenechali sme si ujsť návštevu počas májovej cesty. Nie za mýtmi, ale za príbehmi ľudí, ktorí stále žijú v súlade s prírodou. Pestovateľmi olív, pre ktorých kvalita nie je marketingová fráza, ale každodenná realita. Táto krajina má zvláštnu silu. Je drsná aj jemná zároveň. Presne ako dobrý olivový olej - hĺbka, čistota a charakter. Aj takéto miesta formujú to, čo predávame. Nie je to len produkt. Je to kúsok Grécka so všetkým, čo k tomu patrí.   ...

Grécko nie je pre nás iba o olivovom oleji.   Pre mnohých znamenajú olivovníky iba olivový olej. Pre nás sú súčasťou krajiny, jej tempa, kultúry a spôsobu života. Cestujeme za nimi naprieč Gréckom a vždy objavíme niečo nové.   Na začiatku májovej cesty napríklad pláž Epanomi, približne 30 km juhozápadne od Solúna. Je známa svojím piesočnatým výbežkom, ktorý vytvára charakteristický trojuholníkový tvar smerujúci do mora. Na jednej strane pláže vlny, na druhej pokojná hladina. V diaľke sa týči zasnežený vrchol Olympu, v mori turistická atrakcia - stroskotaný vrak lode a je tu ešte zopár zaujímavostí... No Epanomi nie je len o pláži. Oblasť je súčasťou chránenej zóny Natura 2000, zahŕňajúcej lagúnu a piesočné duny, ktoré poskytujú útočisko rôznym druhom vtákov. Je to miesto, kde sa stretáva more, piesok a bohatá biodiverzita. Prekvapilo nás veľké množstvo pobehujúcich suchozemských korytnačiek pravdepodobne korytnačka žltohnedá. Tento druh je rozšírený v Stredomorí a je známy svojou dlhovekosťou, pričom niektoré jedince sa dožívajú viac ako 100 rokov. Sú aktívne najmä počas jari, keď hľadajú potravu a partnerov. Takže s olivovníkmi majú tieto korytnačky spoločné minimálne: trpezlivosť, vytrvalosť a dlhovekosť   Grécko je viac než len destinácia. Je to krajina príbehov, ktoré sa odohrávajú v olivových hájoch, na plážach a aj medzi piesočnými dunami.   ...