V Biblii, v Knihe sudcov, má olivovník priamu štátnu politickú úlohu.

 

Abimelech, násilník túžiaci po moci, sa chce stať samovládcom v meste Sichem a s pomocou najatých vrahov nechá jednoducho zmasakrovať svojich sedemdesiatich bratov. Potom sa chladnokrvný Abimelek nechal korunovať za kráľa.

Jediný brat, ktorý prežil Jotam vystúpil na vrch, zavolal k sebe mužov zo Sichemu a povedal im podobenstvo.

 

O tom, ako stromy hľadajú svojho kráľa:

 

Stromy sa najprv opýtali olivovníka, či by nechcel prevziať túto úlohu. Ale olivovník bez váhania odmietol, lebo sa nechcel povznášať nad ostatné stromy. "Môžem ja zanechať svoju tučnosť, ktorú zvelebujú bohovia i ľudia, a ísť sa povyšovať nad stromami?" (Kniha sudcov, 9, 9). Potom sa spýtali figovníka a potom viniča, tiež odmietli.

Nakoniec sa kráľom nechal zvoliť zbytočný, neplodný, tŕnistý krík.

A cítil sa poctený.

Jótam musel utiecť a skrývať sa, vrah Abímelek však ešte nejaký čas besnel, plienil a mordoval...

Jótamov príbeh je trvalým podobenstvom o tupej povahe brutálnej rozpínavosti moci, ktorá nemôže založiť žiadnu plodnú spoločnosť. Násilie je neplodné a neužitočné rovnako ako tŕnisté kríky. Žiadne ovocie, žiadna sloboda, žiadny pôžitok sa z toho nezrodí.

 

Toto podobenstvo odmieta slepú, zúrivú posadnutosť mocou a oslavuje kráľovstvo založené na skromnosti a čistej harmónii.

Olivovník však neodmietol moc len z pokory, ale aj preto, že si uvedomuje svoju hodnotu. Pozná ju a nepotrebuje na to nosiť korunu. Olivovník je sám o sebe kráľom. Jeho kráľovstvo nie je založené na posadnutosti mocou, egocentrizme a arogancii, ale na opätovanej láske a štedrosti...

 

(úryvok z knihy "Milá oliva/Ralph Dutli)