Na prvý pohľad vyzerajú podobne.

Ale rozdiel v cene nevzniká náhodou.

 

Zber a načasovanie

Skorý zber, keď sú plody ešte zelené, dáva olej s vysokým obsahom polyfenolov. Chuť je výraznejšia, horká, pikantná. Ale z kilogramu olív sa získa menej oleja. Menej litrov = vyššia cena za liter.

 

Spôsob zberu

Ručné trhanie je nákladné a v niektorých oblastiach jediná možnosť (staré stromy, terasovité sady). Mechanizácia šetrí čas aj peniaze, ale nie je vždy možná. Ručný zber zvyšuje cenu, no šetrí plody.

 

Lisovanie a technológia

Po rozdrvení olív vznikne pasta. Tá sa následne mieša, tento krok sa volá malaxácia. Jej cieľom je spojiť drobné kvapôčky oleja do väčších, aby sa dali oddeliť od vody a pevnej časti. Prebieha pri nízkej teplote (do 27 °C, tzv. za studena). Ak je príliš dlhá alebo horúca, olej stráca arómu a antioxidanty. Preto výrobcovia, ktorí malaxáciu robia šetrne, získajú kvalitnejší olej, ale v menšom množstve, čo zvyšuje cenu.

 

Laboratórne testy a normy

Každý extra panenský olej musí spĺňať prísne limity. Niektoré značky testujú každú šaržu v akreditovaných laboratóriách a paneloch aj na hodnoty, ktoré nie sú legislatívne povinné. To niečo stojí navyše.

Pôvod a certifikáciePDO a PGI označenia potvrdzujú zemepisný pôvod a tradičné postupy.

Spotrebiteľ platí za istotu, že olej je naozaj z konkrétneho regiónu.

 

Ocenenia z medzinárodných súťaží (napr. NYIOOC World Olive Oil Competition, Athena International Olive Oil Competition, London IOOC a ďalšie) tiež nie sú „zadarmo“.

 

Prihlásenie do súťaže stojí poplatok často v stovkách eur za jednu vzorku. Vzorky oleja treba poslať organizátorom (logistika, doprava).

Ak chce výrobca výsledok komunikovať, často sa platí aj za licenciu na používanie loga či medaily v marketingu.

 

No a ako v každom biznise, čím menší producent, tým sa náklady viac premietnu do ceny. Pri cenotvorbe je množstvo súvislostí, ktoré často nie je vidieť navonok.