Korintský prieplav, ktorý oddeľuje Peloponéz od pevniny si jednoducho nemôžete nechať ujsť. Je to dielo, ktoré aj dnes pôsobí rovnako fascinujúco ako v čase, keď ním prvýkrát preplávali lode.
Navyše má zaujímavú spojitosť aj so Slovenskom.
Je to jeden zo svetových unikátov, na ktorom má stopu aj rodák z Košíc.
Dlhý 6,3 km, široký len niečo cez 24 m a so strmými stenami vysokými až 90 m, dodnes uchváti každého, kto ho vidí naživo.
Jeho význam je jasný - lodiam ušetrí 700 kilometrov oboplávania Peloponézu.
Pre úzku šírku ho dnes využívajú najmä menšie lode a turistické plavidlá, no aj tak ostáva symbolom ľudskej vytrvalosti.
Myšlienka kanála siaha do staroveku.
Periandros, jeden zo siedmich mudrcov Grécka, už okolo roku 600 pred n. l. riešil, ako uľahčiť prepravu. Namiesto kanála vznikla tzv. Diolkos - kamenná “diaľnica” po ktorej lode ťahali po súši. Rimania sa pokúsili o realizáciu samotného prieplavu (cisár Nero dokonca osobne začal kopať v roku 67 n. l.), no projekt sa nikdy nedotiahol.
Trvalo až do konca 19. storočia, kým sa vízia stala realitou. Slávnostné otvorenie prebehlo v roku 1893.
A tu prichádza zaujímavá súvislosť so Slovenskom.Hlavným inžinierom stavby bol Béla (Vojtech) Gerster, rodák z Košíc.V medzinárodných zdrojoch sa o ňom píše ako o “maďarskom inžinierovi”, no faktom je, že pochádzal z územia dnešného Slovenska. Spolu s Istvánom Türrrom stál na čele projektu, ktorý sa stal jedným z najznámejších inžinierskych diel svojej doby.
Dnes, keď sa pozrieme na prieplav, vidíme viac než len kanál spájajúci Jónske a Egejské more. Je to aj príbeh odhodlania, vizionárstva, trpezlivosti a spolupráce rôznych národov.
Korintský prieplav sa občas uzatvára pre zosuvy, prechádza rekonštrukciami a nie je vhodný pre moderné veľké lode.
Stále však patrí medzi najznámejšie inžinierske diela a obľúbené miesta, ktoré v Grécku pri cestovaní stoja za zastávku.
*****
Extravirginoil.sk je náš malý grécky a olivový svet. Grécko je súčasťou nášho života už od roku 1997. ♡
...