Ako to mám vlastne jesť?
Pár faktov o olivách:
Čerstvé olivy sú nejedlé.Sú príliš horké. (I keď ja som sa prekonala a jednu-dve dozreté v januári na Peloponéze som zjedla) Každá oliva musí prejsť procesom odstránenia tejto horkosti: lúhovaním, fermentáciou, či sušením. Až potom sa dajú jesť.
Zelené a čierne olivy nie sú dva druhy.Je to tá istá oliva v inom štádiu zrelosti. Zelená = nezrelá. Čierna = zrelá.
Pozor: úplne jednofarebné sýto-čierne olivy z konzervy bývajú často dofarbované (tzv. E579 – glukonát železnatý).
Kvalita olív sa neriadi farbou, ale spracovaním.Napríklad tzv. sušené olivy sa fermentujú prirodzene, bez nálevu. Sú slané, zvráskavené a plné chute. Často bez akýchkoľvek prísad.
Olivy nie sú všetky rovnako slané.Niektoré sú nakladané v slanom náleve, iné iba v olivovom oleji. Soľ nie je len konzervant, mení štruktúru aj chuť.
Lacné olivy = mŕtva chuť.Priemyselné olivy sú spracované rýchlo, chemicky, s dôrazom na objem a cenu, nie na chuť.
Kalamata nie je tvar, ale odroda.Grécke olivy typu Kalamata majú mandľovitý tvar, sú tmavofialové a zvyčajne chránené označením pôvodu.
Trvanlivosť nie je večná.Olivy s kôstkou vydržia dlhšie. Bez kôstky rýchlejšie mäknú, strácajú chuť a vôňu. Preto nimi nešetrite. Otvorte a zjedzte.
Kvalitné olivy sa dajú jesť samé.Nie len ako ozdoba na pizzu alebo do šalátu. Normálne len tak. Ako orechy. Ako zdravá pochúťka pri posedení
