Terra Mycenae
Olivový olej s koreňmi v dávnej histórii
V srdci gréckej oblasti Argolis, v dedinke Prosymna (Berbati), sa nachádzajú olivové háje, ktoré rodina obhospodaruje už po generácie. Toto miesto nie je náhodné – susedí priamo s legendárnymi Mykénami, jedným z najvýznamnejších centier starovekého sveta.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že práve v tejto oblasti sa olivy pestovali už v mykénskom období. Dokonca tu boli objavené lisy na olivový olej a keramické nádoby používané na jeho skladovanie. História olivového oleja tu teda nie je len tradícia – je to živé dedičstvo krajiny.
Bio výroba s rešpektom k prírode
Terra Mycenae pestuje svoje olivovníky tradičným spôsobom, presne tak, ako to robili ich predkovia. Bez pesticídov, bez chemických zásahov – v súlade s pravidlami ekologického poľnohospodárstva.
Olivové háje sú certifikované pre BIO produkciu už od začiatku 21. storočia, čo potvrdzuje dlhodobý záväzok k čistote, kvalite a udržateľnosti.
Rodinné dedičstvo, ktoré žije ďalej
Výroba olivového oleja má v rodine hlboké korene – kedysi sa lisovalo v starom rodinnom mlyne starého otca, ktorý bol neskôr modernizovaný v 90. rokoch. Dnes prebieha extrakcia aj plnenie do fliaš v moderných zariadeniach, ktoré spájajú tradíciu s najvyššími hygienickými a technologickými štandardmi.
Na chod značky dohliada aj nová generácia rodiny – Maria a Georgia Trikka, ktoré prepájajú ekonomické a agronomické vzdelanie s rodinným dedičstvom a tradíciami.
Chuť miesta, kde sa písala história
Terra Mycenae nie je len olivový olej. Je to príbeh krajiny, kde sa olivy pestovali už pred tisíckami rokov, a kde sa tradícia dodnes odráža v každej kvapke.
Je to olej, ktorý v sebe nesie:
- čistotu bio produkcie
- silu mykénskej histórie
- rodinnú starostlivosť
- a autentickú chuť Peloponézu
Za mňa - je to olej, ktorý keď som otvorila a ochutnala, v prvých sekundách som vedela, že ho chcem. Ešte som o ňom vedela veľmi málo, no jeho vôňa a chuť ma očarili natoľko, že som vo svojom vnútri vedela, že TOTO NEBUDE OBYČAJNÝ OLEJ. Svojou vôňou a chuťou ma preniesol totiž do čias, keď som ako dieťa behávala po čerstvo pokosených (ale aj nepokosených) zelených lúkach. A to nepreháňam. No veď skúste a uvidíte.
