Viem, že to znie nelogicky, ale vysvetlím:

Ako vždy píšem, sami používame to, čo predávame. A keďže naše cesty začínajú už nastúpením do auta, ideme so zastávkami a olivový olej sa pre nás stal základnou potravinou, ktorú si ja osobne dávam aj do kávy, bez neho ani na krok. Nebudeme predsa bez oliváča, kým dôjdeme do Grécka. No a navyše, ten "náš" máme už overený.

Ale!

Nenecháme si ujsť príležitosť ochutnať aj farmárske oleje z oblastí, ktorými prechádzame. Je fajn vedieť potom porovnať chute a vône z podobnej lokality. Lebo tie majú úzku súvislosť s miestom, kde olivy rástli.

Konkrétny "domáci" olej, ktorý nám "prišiel do cesty" na Evii je:

- Jemne pikantný, vôňa svieža trávnatá.

- Jemnejší ako napríklad z Peloponézu, keďže je to mix rôznych odrôd.

To však neuberá na kvalite.

Pretože

aj na Evii sú farmári skromní ľudia, ktorí s úctou k prírode pestujú olivy tradičným spôsobom a vyrábajú poctivý olej s osobitým charakterom.

Dobrý oliváč nemusí byť nevyhnutne jednoodrodový. Kvalitný mix poslúži zdraviu rovnako. Len je chuťovo menej jednoznačný a ťažšie identifikovateľný. Ale stále poctivý a pravý. Aj bez etikety a v plastovej fľaši - jednoduchí farmári to majú takto, je to jednoducho fakt. Tak rýchlo spotrebovať, čo ale u nás nie je problém. Do týždňa bude preč.